Dredd 3D recenzia

 

Kto by to povedal, že jedno z najpríjemnejších sci-fi filmových prekvapení roka 2012 príde až na jeho sklonku. Total Recall i John Carter pohoreli na plnej čiare u kritikov i divákov, Prometheus bol prinajmenšom rozporuplný vďaka pseudo-filozofickému scenáru a Atlas mrakov je iná kategória. Dredd síce komerčne tiež na seba nezarobil, ale je to logické. Nekompromisné ultranásilné a priamočiare béčko, čo sa na nič iné „nehrá“ mnoho divákov odradí už na začiatku. Čo je chyba. Dredd je vizuálne úchvatné dielo natočené v prostom akčnom štýle 80-tich rokov. Väčšia pocta hláškujúcim nesmrteľným hrdinom ako tohtoročné Expendables 2. A hlavne to funguje i ako plnohodnotné akčné scifi bez zbytočných logických lapsusov.

 

 

Dej vo videohre je ako príbeh v porne, povedal kedysi génius John Carmack (hry Doom, Rage). Dredd je priamočiara akčná videohra, kde hrdina postupuje jednotlivými levelmi až k finálnemu bossovi. Je to krvavá „one man show“, ktorá čerpá snáď zo všetkého, od videohier po Blade Runnera a Minority Report. Je paradoxné, že nepôsobí preplácané, ale sviežo, originálne a v rámci žánru i inovatívne. Príbehovo ide o takmer doslovnú kopírku parádneho akčného filmu Serbuan maut (Indonézia/2011).

 

 

V budúcnosti je Amerika vyprahnutá pustatina po jadrovej vojne. 800 miliónov ľudí žije pokope v Mega City One. Nie je to žiadna rozprávková budúcnosť, ale tvrdá realita s rastúcou kriminalitou a chudobou. Ľudia žijú v obrovských mrakodrapoch, ktoré predstavujú samostatné mestečká. O bezpečnosť sa stará iba jediná organizácia, tzv. Sudcovia, ktorí dokážu potláčať iba 6% dennej kriminality.

 

 

Do terénu je vyslaný i nekompromisný sudca Dredd s novou kolegyňou Cassandrou, ktorá je tzv. Psychic. Rádioaktivita u nej vyvolala schopnosť čítať myšlienky. V 200 poschodovom megačinžiaku drogový kartel stiahol z kože konkurenciu a defenestroval ju voľným pádom na betón, čo sa nezlučovalo so životom. Nová droga SlowMo je totiž horúci matroš, užívateľ vníma čas spomalene na 1% klasického vnímania a drogová narkomáma s príznačnou prezývkou Ma-ma ide cez mŕtvoly. Postupne ovládla celý činžiak.

 

 

Dredd s parťačkou sem prichádza, v opojnej spomalenej scéne vystrieľavá drogové dúpä a zatkne priameho účastníka vraždy a Ma-minu pravú ruku. Jej poskok sa, ale stihne nabúrať do protivojnového systému mrakodrapu a nepriedušne ho uzavrie do betónového sarkofágu. Lov na sudcu môže začať! V tomto prípade nie je ani podstatné čo, ale ako. Dredd je natočený famózne. Bez hluchého, či trápneho miesta. Od úvodných titulkov až do konca pumpuje diváka šťavnatou sci-fi akciou, hláškami a vizuálnym šialenstvom. Scény, kde niekto užije slow-mo sú spomalené ako v Matrixe, ale vyšperkované do úchvatného detailu. Črepiny zo skla vytvárajú mozaiku, guľku vidno ako vyletuje z pištole, krv tryská spomalene z prestreleného líca gangstra a sto poschodový spomalený pád je až znepokojivo mrazivý.

 

 

Hlavný hrdina v podaní úst Karla Urbana nezloží helmu z hlavy celú stopáž a cedí suché hlášky na úrovni Smrtonosnej pasci. Nedá sa si ho nezamilovať a nefandiť mu. A verný komiksovej predlohe je samozrejme nezničiteľný, smrtiaci a nakopal by zadok i Robocopovi. V prackách mu pulzuje obrí „kvér“ so snímačom DNA a muníciou prepínateľnou hlasom (Kinect?) . Kvalitne mu sekunduje i spolubojovníčka za spravodlivosť Olivia Thirlby, pripomínajúc krehký výkon Noomi Rapace z Prométea. Okrem Dredda, ale ťahá film hlavne ženská psychopatka Ma-ma v jednom z najlepších ženských výkonov tohto roku. Lena Headey je perfektná a len dokazuje, prečo je herecky seriál Game of Thrones momentálne tým najlepším široko ďaleko.

 

 

Hudba dotvára dokonalý scifi zážitok a vyvoláva podobné emócie ako to najlepšie z Trona alebo soundtrack z hry Deus Ex: Human Revolution. Podmanivá techno hudba skvelo dopĺňa prehnané násilie. Práve tu Dredd najviac pripomína svoju béčkovosť a kašle na ratingy. Možno i preto taký slabý komerčný úspech.

 

 

Telá zvlečené z kože s mozgom na kašu, výbušný náboj rozkladá hlavu na puzzle, výbušná munícia zapaľuje hromadne gangsterov, vytlačené očné jamky a rotačný guľomet masakrujúci celé poschodie nesmie chýbať. Kamera sa neodvracia a vďaka farebnému filtru a drsnému prostrediu nepôsobí samoúčelne. Ako divák nepoškvrnený komiksovou predlohou, nefanúšik pôvodného Sudcu Dredda so Stallonom a odporca hlúpych akčných filmoch som zostal maximálne prekvapený. Zábavnejšie a uspokojivejšie scifi som tento rok nezažil.

 

Lepšie ako: Sudca Dredd (1995)

Horšie ako: District 9

 

 

80%

 

Prístupov 4062

Kvalita článku